Papája (Carica papaya) – tropické ovocie z Kanárskych ostrovov, ktoré vonia slnkom
Papája (Carica papaya) patrí medzi najobľúbenejšie tropické ovocie – je šťavnatá, jemná, prirodzene sladká a zároveň ľahká. Na Kanárskych ostrovoch sa papáji výnimočne darí: vďaka stabilnému podnebiu, slnku a oceánskemu vzduchu má plod čas dozrievať a vytvoriť plnú chuť aj arómu. Ak hľadáte čerstvú papáju, ktorá nie je „unavená“ z dlhého skladovania, práve papája z Kanár môže byť príjemne výrazná a krásne voňavá.
Papája ako rastlina a pôvod
Papája pochádza z tropických oblastí Strednej a Južnej Ameriky, kde ju domorodé kultúry využívali nielen ako potravinu, ale aj ako rastlinu s praktickým využitím v domácnosti. Papájovník vyzerá trochu ako palma – má priamy „kmeň“, hore veľké listy a plody často visia priamo pod korunou. Práve preto sa niekedy (najmä pri nezrelých plodoch) mylne zamieňa s inými tropickými rastlinami.
Na Kanárskych ostrovoch sa papája pestuje v teplých polohách s dostatkom slnka, v pôde, ktorá dobre odvádza vodu. Papájovník síce rastie rýchlo, no pre naozaj kvalitné plody potrebuje vyváženú závlahu, dostatok svetla a šetrný prístup – a to sa priamo premieta do chuti aj konzistencie.
Ako papája chutí a kedy je najlepšia
Zrelá papája má jemnú, sladkú chuť, často s náznakom melónu alebo tropickej vône. Dužina je mäkká, hladká a šťavnatá. Papája sa dá jesť v rôznych štádiách:
- Zelená (nezrelá) má pevnejšiu štruktúru a v kuchyni sa dá využiť podobne ako zelenina.
- Zrelá je sladšia a najčastejšie sa je ako ovocie – len tak, do šalátu alebo k dezertom.
Prečo je papája taká obľúbená: papaín a „ľahké trávenie“
Papája je známa obsahom enzýmu papaínu (v plode aj v listoch). V praxi to znamená, že papája je obľúbená u ľudí, ktorí chcú ľahké ovocie „po jedle“ alebo v období, keď chcú odľahčiť jedálniček. Papaín sa tradične využíva aj mimo ovocia – napríklad ako prirodzená pomoc pri krehčení mäsa.
Ako papáju jesť (najjednoduchší spôsob)
Papáju stačí rozkrojiť pozdĺžne, lyžicou vybrať semienka a dužinu potom buď krájať, alebo jesť lyžičkou. Zrelá papája je najlepšia čerstvá – jemná textúra a vôňa vyniknú bez zložitých úprav.
Semienka papáje: korenistá chuť, ale pozor na dávkovanie
Semienka papáje sú jedlé a majú výraznejšiu, jemne korenistú až pikantnú chuť. Po usušení sa dajú pomlieť a používať ako zaujímavá náhrada čierneho korenia.
Zároveň je však dôležité pridať aj férové upozornenie:
Semienka môžu u citlivých ľudí dráždiť tráviaci trakt – najmä vo vyššom množstve môžu podráždiť črevnú sliznicu (stenu) a spôsobiť nepríjemné pocity. Začínajte preto vždy opatrne a v malom množstve.
Tehotenstvo: pri vyššej konzumácii sa tradične uvádza riziko vyvolania maternicových kontrakcií. Preto tehotným ženám semienka papáje neodporúčame. Ak ste tehotná (alebo sa o to snažíte), držte sa radšej len samotnej dužiny a semienka vynechajte.
Semienka sa zároveň tradične spomínajú ako „silná“ zložka s prirodzeným antimikrobiálnym účinkom (často sa o nich hovorí ako o „prírodnom antibiotiku“). Berte to však ako tradičné/obecné označenie – nenahrádza to liečbu ani odporúčanie lekára.
Skladovanie a dozrievanie (prakticky)
Nezrelú papáju nechajte dozrieť pri izbovej teplote mimo priameho slnka. Keď zmäkne a začne voňať, je pripravená na konzumáciu. Zrelú papáju potom môžete dať do chladničky, aby sa spomalilo prezrievanie – zvyčajne vydrží cca 3–5 dní podľa zrelosti pri uložení.
Po rozkrojení papáju uchovajte v uzatvárateľnej nádobe v chladničke a spotrebujte čo najskôr – ideálne do 24–48 hodín, aby nestratila arómu.
